V spolupráci s AK RYBANOVÁ&PARTNERS, s.r.o. (www.rybanova.sk) spoločnosť IndexPodnikateľa s.r.o. zrealizovala a vypracovala test rovnováhy oprávneného záujmu a záujmov, práv a slobôd dotknutej osoby pri spracovaní osobných údajov dotknutých osôb verejne dostupných vo verejných zdrojoch pri poskytovaní služieb portálu indexpodnikatela.sk na základe metodiky podľa organizácie Data Protection Network a jej Usmernenia o zisťovaní oprávneného záujmu https://www.dpnetwork.org.uk/dpn-legitimate-interests-guidance/, nakoľko absentujú iné záväzné usmernenia zo strany verejných orgánov.
Na tejto stránke zverejňujeme vybrané najpodstatnejšie časti testu oprávneného záujmu, pričom celý dokument je možné nahliadnuť na vyžiadanie.
Spoločnosť IndexPodnikateľa s.r.o prevádzkuje portál www.indexpodnikatela.sk. Prostredníctvom tohto portálu prevádzkovateľ sprístupňuje pre svojich registrovaných používateľov reporty a informácie o konkrétnych podnikateľoch, fyzických a právnických osobách, v ktorých prehľadným a čitateľným spôsobom na jednom mieste v elektronickej podobe sumarizuje údaje, získané z verejne dostupných zdrojov, najmä verejných registrov, publikovaných rozhodnutí súdov, Obchodného vestníka a ďalších publikácií a registrov dlžníkov zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne, a to tak v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike, ako aj z ďalších webstránok a zdrojov (ďalej ako „Open Data zdroje“). Zoznam Open Data zdojov, z ktorých sú dáta čerpané a frekvenciu ich aktualizácie je možné nájsť na www.indexpodnikatela.sk/gdpr/zdroje-dat. Spoločnosť IndexPodnikateľa s.r.o. svoje služby spoplatňuje.
Predmetom podnikania prevádzkovateľa je poskytovanie služieb automatizovaného spracovania dát z verejných registrov. Spracovanie osobných údajov v rozsahu podľa tohto posúdenia je vykonávané výlučne v súvislosti s poskytovaním údajov o podnikateľoch z verejných registrov, pri ktorom nie je – z dôvodov technických ako aj kompletnosti služby – možné oddeliť dáta, ktoré nie sú osobnými údajmi (napríklad údaje o podnikateľovi – právnickej osobe) od dát, ktoré sú alebo môžu byť osobnými údajmi (napríklad rovnaké údaje o podnikateľovi – fyzickej osobe alebo údaje o členoch štatutárneho orgánu podnikateľa a podobných osobách), uvedených vo verejných zdrojov. Posúdenie, či konkrétny údaj je alebo nie je osobných údajom nie je možné (alebo je neprimerane nákladné) vykonať automatizovanými prostriedkami, vzhľadom na to, že údaje nie sú takto rozlíšené v Open Data zdrojoch, z ktorých portál čerpá. Okrem toho, spracovanie osobných údajov uvedených vo verejnom registri je nevyhnutné tiež na to, aby služba poskytovaná portálom bola užitočná a zmysluplná pre používateľov. Poskytovanie služby v rovnakom rozsahu v akom je poskytovaná ostatnými podnikateľmi v podobnej oblasti a zároveň poskytovanie všetkých dostupných dát zo všetkých verejných zdrojov je podstatou podnikania prevádzkovateľa. Spracovanie osobných údajov dotknutých osôb je preto neoddeliteľnou súčasťou služby poskytovanej prevádzkovateľom a ako také je nevyhnutné pre podnikanie prevádzkovateľa, ktorého cieľom je dosiahnutie kladného výsledku hospodárenia.
Charta základných práv Európskej únie (2012/C 326/02) (ďalej ako “Charta EÚ”) v čl. 11 uvádza:
11 Sloboda prejavuSpracúvanie osobných údajov by malo byť určené na to, aby slúžilo ľudstvu. Právo na ochranu osobných údajov nie je absolútne právo; musí sa posudzovať vo vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami, a to v súlade so zásadou proporcionality. Toto nariadenie rešpektuje všetky základné práva a dodržiava slobody a zásady uznané v Charte, ako sú zakotvené v zmluvách, najmä rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie, ochrana osobných údajov, sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, sloboda prejavu a právo na informácie, sloboda podnikania, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, a kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť.
Bod 47 Preambuly GDPR uvádza, že:
Spracúvanie osobných údajov nevyhnutne potrebné na účely predchádzania podvodom tiež predstavuje oprávnený záujem príslušného prevádzkovateľa údajov.
V čl. 85 GDPR je uvedené, že: Členské štáty právnymi prepismi zosúladia právo na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia s právom na slobodu prejavu a právom na informácie vrátane spracúvania na žurnalistické účely a na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby.
V čl. 17 ods. 3 písm. a) GDPR je uvedené, že: 3. Odseky 1 a 2 (právo na výmaz a právo na zabudnutie) sa neuplatňujú, pokiaľ je spracúvanie potrebné:
a) na uplatnenie práva na slobodu prejavu a na informácie.
Prevádzkovateľ považuje právo používať verejné zdroje informácií a údajov (Open Data) za najdôležitejšiu súčasť práva na informácie, ako ho zaručuje Charta práva Európskej únie a ako ho výslovne uvádza tiež GDPR v ustanoveniach citovaných vyššie a za spracúvanie údajov z Open Data zdrojov za taký spôsob spracúvania, aký GDPR výslovne poredpokladá v čl. 50 Preambuly.
Podľa čl. 50 Preambuly je navyše toto spracúvanie dovolené bez ohľadu na zlučiteľnosť účelov, avšak prevádzkovateľ má za to, že účely, na ktoré on spracúva osobnú údaje a ním spracúvané údaje využívajú jeho zákazníci je zlučiteľné s účelmi ich prvotného zverejnenia podľa právnych predpisov alebo účelov jednotlivých verejných zdrojov.
Jedným z účelov spracúvania osobných údajov je napríklad záujem používateľa na predchádzaní podvodom (overenie zmluvného partnera, potenciálneho partnera a pod.), ktorý je tiež výslovne uvedený ako oprávnený záujem podľa bodu 47 Preambuly GDPR.
Prevádzkovateľ sa môže tiež oprieť o dokumentáciu týkajúcuj sa procesu prípravy GDPR (najmä Správa z prerokovanie návrhu nariadenia Európskym parlamentom http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A7-2013-0402+0+DOC+XML+V0//EN z ktorej, okrem iného vyplýva, že v čase tvorby GDPR sa predpokladalo vymenovanie skutkových podstát, ktoré mohli tvoriť oprávnený záujem, pričom jednou z nich výslovne bolo: „údaje získané z verejného registra, zoznamov alebo dokumentov, ktoré sú každému dostupné“. Neskôr sa upustilo od myšlienky vymenovania katalógu oprávnených záujmov a pristúpilo sa k ponechaniu samotného pojmu, s usmerneniami k jeho výkladu v preambule GDPR. z uvedeného je však možné odvodiť, že pri tvorbe GDPR sa od počiatku rátalo s tým, že ďalšie spracovanie už zverejnených údajov (Open Data) bude samo o sebe dostatočným oprávneným záujmom a v súčasnosti je to zachytené v bode 50 Preambuly GDPR.
V tejto analýze však uvádzame aj špecifikované oprávnené záujmy, ktoré, okrem toho, že ide o spracovanie zverejnených údajov, poskytujú dostatočný právny základ na spracovanie údajov z verejných zdrojov, predovšetkým s ohľadom na právo na informácie, ako jedno zo základných práv zaručených Chartou EÚ.
Spoločnosť IndexPodnikateľa s.r.o, ktorá prevádzkuje portál www.indexpodnikatela.sk, získava svoj obrat a zisk na základe toho, že automatizovaným spracovaním Open Data zdrojov dokáže z týchto zdrojov vybrať relevantné informácie, požadované používateľom, vo forme správy, reportu, tabuľky či grafu alebo umožní tieto údaje načítavať priamo do elektronických formulárov alebo iných dokumentov používateľa. Tým sprostredkúva pre používateľa informácie z Open Data zdrojov v prehľadnej a spracovanej podobe, ktorá mu umožňuje ich rýchlejšie využitie na potrebné účely (uvedené vyššie). Podstatou služby prevádzkovateľa, ktorú používateľ vyhľadáva a za ktorú platí, je uľahčenie práve používateľa so zdrojmi a využitie výsledkov automatizovaného vyhľadávania. Na to má IndexPodnikateľa s.r.o. potrebné vybavenie a knowhow, prostredníctvom ktorých svoje služby poskytuje. Na strane poskytovateľa je teda, okrem oprávneného záujmu na využití informácií z Open Data zdrojov, ktorý je spoločný pre všetky zainteresované strany, navyše aj záujem vykonávať podnikateľskú činnosť (t.j. sloboda podnikania) a právo dosahovať zisk. Toto podnikanie prevádzkovateľa je plne legitímne a oprávnené. Svoj oprávnený záujem teda definuje prevádzkovateľ nasledovne: záujem prevádzkovateľa poskytovať platené informačné služby používateľom spracovaním zverejnených informácií a tým dosahovať zisk.
Spracovanie je nevyhnutné aj pre dosiahnutie cieľov tretej strany, takéto ciele sú dokonca podstatné pre vznik a význam služby, ktorú prevádzkovateľ poskytuje. Podstatou služby je, že prostredníctvom internetovej stránky www.indexpodnikatela.sk sú prístupné širokej verejnosti (používateľom) otvorené dáta (tzv. Open Data) resp. dáta z Open Data zdrojov, ktoré boli už predtým zverejnené, ale v takej forme, aby používateľ nemusel sám prehľadávať verejné zdroje.
V prípade služby poskytovanej prevádzkovateľom je veľká až podstatná váha oprávnených záujmov práve na strane tretích osôb – používateľov portálu indexpodnikatela.sk. Tieto osoby totiž využívajú právo na informácie, ako základné právo podľa Charty základných práv EÚ.
Používatelia využívajú služby prevádzkovateľa a ním poskytované údaje najmä na nasledovný účel uplatnenia svojho práva na informácie z verejných zdrojov, ktoré sú verejne dostupné s cieľom (najmä)
Tieto účely všetky považujeme za spôsoby, akými sa uplatňuje základné právo používateľov, právo na informácie podľa čl. 11 Charty EÚ.
Alternatívne môžu tretie strany získať potrebné aktuálne dáta samy, prehľadaním viac ako 20 verejných registrov a iných Open Data zdrojov. Pokiaľ ide o historické údaje z verejných zdrojov, ktoré môžu byť súčasťou platených služieb portálu indexpodnikatela.sk, ich vyhľadenie vo verejných zdrojoch je tiež možné, prípadne je možné ich získať na vyžiadanie podľa osobitnej žiadosti, ich získanie je však ešte zložitejšie.
Podľa názoru prevádzkovateľa však táto alternatíva
Dotknuté osoby môžu rozhodne očakávať, že ich osobné údaje sa budú spracúvať, vzhľadom na to, že ide o zverejnené osobné údaje. Ide o údaje, ktoré sú buď povinne zverejňované podľa právnych predpisov napríklad v zákonom zriadených registroch, alebo zverejňované dobrovoľne dotknutou osobou (napríklad v adresároch). v každom prípade ide výhradne o údaje, ktoré boli zverejnené vo Open Data zdrojoch, čo sú verejné zdroje, ktoré vznikli a existujú prevažne priamo na základe príslušného zákona, ktoré zverejňovanie predpisuje, alebo ide o kontaktné stránky a portály na ktorých zverejňujú podnikatelia sami svoje osobné údaje.
Cieľom zverejnenia informácií o podnikateľoch a iných osobách vo verejných registroch a iných verejne dostupných zdrojoch je práve možnosť uplatnenia práva na informácie, transparentnosť a prehľadnosť podnikateľského prostredia a možnosť kontroly verejnosťou. Právo týchto osôb na súkromie a právo na ochranu osobných údajov je zverejnením obmedzené práve v záujme práv tretích osôb, a to predovšetkým v záujme práva tretích osôb na informácie.
Pokiaľ je niekto podnikateľom, verejným funkcionárom alebo úradnou osobou, má očakávať a rátať s tým, že jeho osobné údaje sú zverejnené v niektorom alebo vo viacerých z Open Data zdrojov. Musí tiež rátať s tým a očakávať, že tieto údaje sú dostupné verejnosti a verejnosť môže tieto údaje ďalej využívať a spracúvať. Samozrejme, právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov týchto osôb zverejnením ich údajov nezaniká, ale je obmedzené v nevyhnutnej miere, vzhľadom na účel spracúvania a oprávnený záujem osoby, ktorá ich osobné údaje spracúva. Neznamená to ale, že by práva tejto osoby úplne zanikli a že by nemala nárok na žiadnu ochranu, napríklad voči zneužitiu osobných údajov na obťažujúce a znevažujúce účely (obťažovanie reklamnými správami, krádež identity a pod.). Proti využitiu svojich osobných údajov na takéto účely sa majú dotknuté osoby právo brániť uplatnením svojich práv podľa GDPR alebo iných predpisov, vrátane trestnoprávnych. Takéto použitie však nie je súčasťou účelu, na ktorý údaje spracúva prevádzkovateľ. Takéto využitie údajov prevádzkovateľ zakazuje aj vo svojich všeobecných podmienkach poskytovania služieb.
Spracovanie osobných údajov prevádzkovateľom je naopak v plnom súlade s pôvodným účelom, na ktorý boli tieto osobné údaje prvý krát zverejnené, a to s právom na informácie a verejným záujmom na transparentnosti verejnej sféry a podnikateľského prostredia.
Prevádzkovateľ nevylučuje, že uvedenie osobných údajov vo verejných zdrojoch môže potenciálne negatívne ovplyvniť práva dotknutej osoby alebo jej záujmy, pretože je možné zistiť aj prípadné pochybenia tejto osoby (dlhy, neplnenie záväzkov a pod.). Tieto potenciálne negatíva sú však vyvážené právom verejnosti na informácie a ďalšími právami, ako uvádzame v tomto posúdení.
Prevádzkovateľ tiež nemôže vylúčiť, že niekto osobné údaje úmyselne zbiera na využitie obťažujúcim alebo neprimeraným spôsobom, napriek tomu, že prevádzkovateľ takéto zneužitie osobných údajov vo svojich podmienkach služby zakazuje.
Pre toto posúdenie je však podstatné, že k takémuto potenciálne negatívnemu vplyvu dochádza už samotným zverejnením údajov, nie ich ďalším spracúvaním. Napríklad, adresa bydliska štatutárnych orgánov podnikateľov je dostupná priamo vo verejne dostupnom obchodnom registri (www.orsr.sk) bez toho, aby na jej zistenie musela tretia osoba použiť platené služby prevádzkovateľa. Preto je prevádzkovateľ presvedčený, že spracovanie, ktoré vykonáva on, samo o sebe dodatočne negatívne neovplyvňuje jednotlivcov – dotknuté osoby, ktorých osobné údaje sú uvedené vo verejnom zdroji.
Pokiaľ ide o pravdivosť zverejnených údajov: ak má dotknutá osoba za to, že sú o nej spracúvané nepravdivé údaje, ak dosiahne ich opravu alebo výmaz vo verejných zdrojoch, toto sa automaticky prejaví na spracúvaní osobných údajov prevádzkovateľom, pretože ten vychádza z denne aktualizovaných informácií z verejných zdrojov. Je pravdou, že v niektorých typoch platených služieb sú dostupné aj historické údaje z verejných zdrojov, vždy je však pri danom údaji informácia, že ide o historický údaj a je spolu s ním uvedená aj informácia o jeho zmene.
Pravdepodobne áno, hoci nie bezprostredne: Vzhľadom na to, že cieľom každej rozvinutej demokratickej spoločnosti je rozširovať právo verejnosti a jednotlivcov na informácie a slobodu prejavu. Ak by nebolo možné využívať zverejnené údaje, bolo by to obmedzením a poškodením práva verejnosti na informácie a slobodu prejavu. Ide pritom o jedny zo základných práv a slobôd, zaručených aj Chartou EÚ a verejný záujem. Trend, ktorý posilňuje aj Európska únia je opačný, teda smeruje k tomu, aby verejná správa, podnikateľské prostredie, kontakty medzi podnikateľmi a vládou či verejnou správou boli stále transparentnejšie a prehľadnejšie. Cieľom je, okrem iného, aby verejnosť mohla vzťahy medzi podnikateľmi a vládou kontrolovať, teda aby bola aj podnikateľská sféra prístupná kontrole verejnosti. Na úrovni zákonodarcov jednotlivých krajín vrátane Slovenskej republiky bolo rozhodnuté, že s prihliadnutím na to, že aj podnikatelia a verejní činitelia majú právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov, musí byť toto ich právo bude obmedzené v prospech práv verejnosti na informácie tým, že budú viaceré informácie o ich postavení a činnosti zverejnené a dostupné vo verejných registroch, úradných publikáciách, zverejnených súdnych rozhodnutiach a iných verejných zdrojoch. Počet verejných zdrojov sa stále rozširuje (na Slovensku pribudlo napríklad zavedenie registra partnerov verejného sektora v r. 2017, vedú sa diskusie o zjednodušení dostupnosti údajov na katastrálnom portáli). Snaha potláčať sprístupňovanie a/alebo obmedziť použitie týchto dát by bola v značnom rozpore s týmto trendom a poškodzovala by ho. Právom verejnosti naopak je, aby mu boli tieto informácie dostupné v čo najviac prehľadnej a efektívnej forme. v čase, keď nie všetky registre sú užívateľsky jednoduché a dostupné na vyhľadávanie aj laikom, je činnosť prevádzkovateľa a obdobných portálov dôležitá v tom, že nahrádza a supluje verejnú správu v tom rozsahu, že tieto dáta prispôsobuje potrebám užívateľov. Obmedzenie spracovania verejných zdrojov, a to aj spôsobom, ktorý používa prevádzkovateľ, by malo za konečný dôsledok poškodenie práva verejnosti na informácie (okrem toho, že by zlikvidovalo podnikanie prevádzkovateľa a aj jeho konkurentov).
Je tiež potrebné vziať do úvahy, že len menšia časť údajov spracovaných prevádzkovateľom sú osobné údaje fyzickej osoby. Registre, týkajúce sa fyzických osôb, uvádzajú pre ne spravidla menej údajov ako registre týkajúce sa právnických osôb (napríklad zatiaľ chýba povinné zverejňovanie účtovných závierok pre podnikateľov – fyzické osoby). Pokiaľ by ale fyzická osoba – podnikateľ mohla dosiahnuť, aby sa jej osobné údaje nepoužívali na spracovanie typu, aké vykonáva prevádzkovateľ, mala by takáto fyzická osoba – podnikateľ neoprávnenú výhodu pri svojom podnikaní voči konkurentovi – právnickej osobe, ktorého údaje nie sú GDPR vôbec chránené. Už tak majú podnikatelia – fyzické osoby – výhodnejšie postavenie pokiaľ ide o transparentnosť ich podnikania, napríklad preto, že nie sú povinné zverejňovať svoje účtovné závierky. Ďalšie obmedzenie informovanosti o nich by rozhodne nebolo vo verejnom záujme, lebo absencia informácií by spôsobila zvýšenie ohrozenia verejnosti podvodmi a netransparentnými zmluvnými vzťahmi s neserióznymi podnikateľmi – fyzickými osobami.
Rozhodne, pretože poskytovanie služieb spracovania údajov z verejných zdrojov je jeho podnikaním. Pokiaľ by nemohol spracúvať osobné údaje, napriek tomu, že boli zverejnené, nemohol by poskytovať svoje služby tak, ako doteraz. Vyradenie osobných údajov zo spracúvania na jednej strane nie je možné robiť automatizovane, keďže posúdenie či ide alebo nejde o osobný údaje je individuálne (záleží na to, či ide o údaj o identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osobe). Okrem toho, informácie, ktoré prevádzkovateľ používateľom poskytuje, by po vyradení všetkých osobných údajov fyzických osôb neboli úplné a preto by ani neplnili účel. v konečnom dôsledku by také služby (neúplné) používatelia neobjednávali, čo by následne znamenalo, že by používateľ nedosahoval zisk a to bolo pre neho likvidačné a znamenalo by ukončenie jeho podnikateľskej činnosti.
Ako sme uviedli, obmedzenie možnosti používať Open Data zdroje a automatizovane spracúvať informácie z nich, by poškodilo predovšetkým verejnosť, ako potenciálnych používateľov služieb prevádzkovateľa. Obmedzilo by sa predovšetkým ich právo na informácie, ktoré vďaka službám prevádzkovateľa a jeho konkurentov môžu tieto osoby získavať v jednoduchšej, prehľadnejšej a viac použiteľnej podobe ako keby museli všety informácie vyhľadávať ručne a osobitne vo verejných registroch a iných Open Data zdrojoch. v dôsledku toho by boli tieto osoby vystavené zvýšenému riziku, že pri svojom konaní nebudú dostatočne informované a nebudú sa vedieť efektívne brániť voči podvodom a ohrozeniu zo strany neserióznych podnikateľov.
Prevádzkovateľ má za to, že dostupnosť informácií z verejných zdrojov na jednom mieste je aj v záujme osoby, ktorej osobné údaje sa nachádzajú v spracovaných údajoch, predovšetým ak ide o podnikateľa – fyzickú osobu. Tieto údaje umožňujú samotnému podnikateľovi zistiť, aké sú údaje o ňom evidované vo verejných zdrojoch a môže si overiť, či sú tieto údaje správne a aktuálne bez toho, aby musel prehľadávať všetky zdroje. Navyše, podnikateľ, ktorý plní všetky svoje povinnosti, získa výhodu pri svojom podnikaní, pretože každý jeho potenciálny zmluvný partner si môže overiť, že ide o podnikateľa, ktorý nemá dlhy a plní svoje povinnosti bez toho, aby mu to musel podnikateľ sám dokladovať výpismi z verejných registrov alebo potvrdeniami z nich. Preto spracúvanie zo strany prevádzkovateľa uľahčuje podnikanie a rozhodovanie nie len používateľom – tretím osobám, ale aj samotným dotknutým osobám – podnikateľom.
Prevádzkovateľ nemá ani nezískava žiadne iné osobné údaje dotknutej osoby, ako sú tie, ktoré boli zverejnené v Open Data zdrojoch. Prevádzkovateľ nevykonáva žiaden data mining, nepriraďuje k údajom z verejných zdrojov údaje z iných zdojov ako vlastných stránok podnikateľa alebo z bežných kontaktných stránok, najmä nie zo sociálnych sietí alebo diskusí ani nevyhľadáva žiadne iné údaje o dotknutej osobe ako sú tie, ktoré možno získať priamo z Open Data zdrojov.
Samotným spracovaním zo strany sprostredkovateľa teda nedochádza k narušeniu súkromia dotknutej osoby. Ak vôbec k narušeniu súkromia dotknutej osoby dôjde (čo je sporné, vzhľadom na rozsah osobných údajov a na to, že sú zverejnené v súvislosti s verejným a nie súkromným životom dotknutej osoby), potom toho narušenie súkromia nastane samotným zverejnením osobných údajov vo verejnom registri prípadne inom Open Datra zdroji a nie následným spracovaním zdrojov prevádzkovateľom.
Prevádzkovateľ dodržiava zásadu transparentnosti a otvorenosti a informuje dotknuté osoby o všetkých skutočnostiach podľa čl. 14 GDPR v súlade s usmernením Európskeho výboru pre ochranu údajov (predtým Pracovná skupina 29) o transparentnosti a to zverejnením informáce o spracovaní osobných údajov na svojej web stránke https://www.indexpodnikatela.sk/gdpr.
Vzhľadom na charakter spracúvania, teda najmä na skutočnosť že sa vykonáva na žiadosť poskytovateľov v reálnom čase a vzhľadom na to, že informovanie každej dotknutej osoby, ktorej osobné údaje boli súčasťou vyhľadávaní by vyžadovalo neprimerané úsilie a neprinášalo žiadne zmysluplné informácie pre dotknuté osoby, okrem toho spravidla spracúvané tieto osobné údaje ani neobsahujú kontaktné údaje dotknutej osoby, nepristupuje prevádzkovateľ k zasielaniu adresných informácií podľa čl. 14 GDPR jednotlivým dotknutým osobám. Spolieha sa pritom na výnimku podľa čl. 14 ods. 5 písm. b) GDPR. Odôvodnenie výnimky z povinnosti adresne informovať dotknuté osoby spracoval prevádzkovateľ v osobitnom dokumente, ktorý je dostupný na web stránke https://www.indexpodnikatela.sk/gdpr/dotknute-osoby/vynimka.
Dotknutá osoba môže jednoduchým spôsobom namietať voči spracovaniu prostredníctvom formulára zverejneného na stránke https://www.indexpodnikatela.sk/gdpr/dotknute-osoby. Prevádzkovateľ posúdi žiadosti individuálne a odpovie žiadostiam dotknutej osoby v zákonnej lehote do 1 mesiaca. Prevádzkovateľ ale nebude na základe uplatnenej námietky v zásade pristupovať k výmazu údajov, pokiaľ sú tieto stále zverejnené vo verejných zoznamoch a sú správne. Prevádzkovateľ nie je schopný zabezpečiť výmaz osobných údajov, pokiaľ sú tieto stále dostupné vo verejnom registri.
Na účely výmazu sa prevádzkovateľ spolieha na ustanovenie čl. 17 ods. 3 písm. a) GDPR, podľa ktorého sa ustanovenia o výmaze nevzťahujú na spracúvanie osobných údajov, potrebné na uplatnenie práva na slobodu prejavu a na informácie.
Pokiaľ ide o vybavovanie námietok dotknutej osoby, ktoré namietajú spracúvanie na základe oprávneného záujmu z dôvodov ich konkrétnej situácie, prevádzkovateľ má za to, že pri jeho spracúvaní údajov zverejnených vo verejných registroch prevažujú oprávnené záujmy tretích osôb a prevádzkovateľa nad záujmami dotknutej osoby, ako je zdôvodnené v tomto teste oprávneného záujmu. Samozrejme, prevádzkovateľ bude námietky posudzovať individuálne a z dôvodov hodných osobného zreteľa, najmä v prípade fyzických osôb – nepodnikateľov alebo v prípade údajov, ktoré sú vo verejných zdrojoch preukázateľne nesprávne alebo neúplné, námietkam vyhovie, pokiaľ to bude technologicky možné. Osoby, ktoré si uplatňujú svoje práva voči prevádzkovateľovi, by však v prvom rade mali dosiahnuť opravu alebo vymazanie svojich údajov vo verejných zdrojoch, z ktorých prevádzkovateľ čerpá, čo sa následne prejaví v spracúvaní prevádzkovateľom.
Pri vybavovaní námietok sa v prvom rade prihliada na záujmy detí v zmysle definície GDPR. Keďže v Open Data zdrojoch by nemali byť zverejňované osobné údaje osôb do 16 rokov veku, vzhľadom na to, že takéto osoby nemôžu byť podnikateľmi, členmi ich štatutárnych orgánov ani verejnými funkcionármi, námietkam podaným deťmi (ich zodpovednými zástupcami) venuje prevádzkovateľ osobitnú pozornosť. Ak by sa totiž v niektorom jeho prehľade alebo informácii nachádzali osobné údaje detí, pôjde pravdepodobne o omyl alebo o chyby pri zverejňovaní údajov zo strany Open Data zdrojov.
Ako sme uviedli, prevádzkovateľ nespracúva údaje, ktoré by patrili medzi osobitné kategórie osobných údajov (napríklad údaje o odsúdení alebo o zdravotnom stave). Ak by sa z nejakého dôvodu (napríklad nesprávnej anonymizácie zverejňovaných súdnych rozhodnutí) takéto údaje nachádzali v údajoch spracúvaných prevádzkovateľom, bude pri námietkach dotknutej osoby prevádzkovateľ takéto údaje spravidla bez ďalšieho odstraňovať.
V prvom rade prevádzkovateľ žiada od používateľov menovitú registráciu a poskytnutie služieb podmieňuje akceptáciou podmienok služby. v tých zaväzuje používateľov, aby informácie získané z verejných zdrojov s použitím služieb prevádzkovateľa nepoužívali na účely nezlučiteľné s právami a slobodami dotknutej osoby, najmä na obťažovanie nevyžiadnou poštou alebo ponukami alebo tieto osobné údaje inak nezneužívali.
Prevádzkovateľ, samozrejme, nemôže okrem uloženia tejto povinnosti zabrániť, aby k zneužitiu osobných údajov napriek tomu v jednotlivých prípadoch došlo, ale toto riziko nie je spôsobené činnosťou prevádzkovateľa. Ide o riziko, ktoré je dané tým, že ide o zverejnené osobné údaje a vzniká ich prvotným zverejnením.
Pokiaľ dotknuté osoby voči spracúvaniu namietajú a uplatnia si svoje práva voči prevádzkovateľovi a on posúdi žiadosti individuálne a v oprávnených prípadoch im vyhovie. Pokiaľ však ide o aktuálne zverejnené údaje vo verejnom registri, potom by si mali dotknuté osoby uplatniť svoje práva priamo voči prevádzkovateľom verejných registrov, z ktorých prevádzkovateľ informácie získava, pretože informácie poskytované prevádzkovaľom sa nemôžu líšiť od informácií v zdrojoch, z ktorých čerpá.
Tento test oprávneného záujmu má tri hlavné časti:
V časti A. je definovaný samotný oprávnený záujem (alebo viac záujmov) a skúma sa, či je tento záujem v súlade s definíciami a usmerneniami podľa GDPR, s právnymi predpismi a dostupnými usmerneniami Výboru pre ochranu osobných údajov údajov – teda či ide o oprávnený záujem.
Prevádzkovateľ v časti A. identifikoval tieto hlavné oprávnené záujmy:
V časti B. prevádzkovateľ vykonal test nevyhnutnosti, teda zistenie, či je spracovanie osobných údajov spôsobom, akým to robí na dosiahnutie oprávnených záujmov podľa časti B. nevyhnutné. Konštatoval tu, že toto spracovanie je nevyhnutné, pretože alternatívy, pri ktorých k spracovaniu nedochádza vyžadujú neprimerané úsilie, spôsobili by koniec podnikania prevádzkovateľa a navyše by sa pri nich nijako nedocielilo odstránenie zásahov do súkromia dotknutej osoby, keďže k tomu dochádza z najväčej časti pri samotnom zverejnení osobných údajov a nie pri ďalšom spracovaní zverejnených údajov.
V časti C. prevádzkovateľ rozsiahlo posúdil všetky okolnosti, z ktorých vyplýva primeranosť a vyváženosť medzi oprávnenými záujmami identifikovanými v časti A. a právami a slobodami dotknutej osoby, predovšetkým jej právom na súkromie a právom na ochranu osobných údajov. Vzhľadom na veľkú váhu oprávneného záujmu tretích osôb – využitia práva na informácie z verejných zdrojov, a po starostlivom zvážení všetkých okolností uvedených v jednotlivých bodoch časti C. ako aj komepnzačných opatrení v časti D. dospel prevádzkovateľ k záveru, že práva a slobody dotknutej osoby neprevažujú nad oprávnenými záujmami prevádzkovateľa a predovšetkým oprávnenými záujmami používateľov jeho služieb, ako sú definované v časti a posúdenia.
Na základe toho prevádzkovateľ dospel k rozhodnutiu, že je oprávnený spoľahnúť sa na oprávnené záujmy uvedené v časti A. ako na právny základ pre spracúvania osobných údajov dotknutých osôb v zmysle ustanovenia čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR pri spracúvaní osobných údajov získaných z Open Data zdrojov pri prevádzkovaní portálu indexpodnikatela.sk.